"Vytesaná je z jedného kamenného bloku, má okrúhlu kupu a nízku
hranatú nohu. Jej jednoduchý tvar bez výzdoby vychádza z
neskororománskych foriem. Ako jeden z najdôležitejších predmetov
kresťanského kultu boli kamenné krstiteľnice od deviateho storočia
povinnou súčasťou liturgického vybavenia kostolov," uvádza KPÚ v Prešove.
Ešte v 60. rokoch 20. storočia sa podľa pamiatkarov nevyužívaná
krstiteľnica nachádzala v záhrade Kostola sv. Petra a Pavla, pôvodne
Všetkých svätých v Petrovanoch. O jej existencii sa zmieňuje aj Súpis
pamiatok na Slovensku z roku 1968.
"Skôr, ako mohla byť vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, sa
stratila. Ako bezvýznamný kus kameňa skončila na dne jazera, v ktorom
bola vyše 50 rokov," dodáva KPÚ v Prešove.